Pri písaní môjho prvého blogu sa chcem vyhnúť klišé frázam a prázdnym vetám no na margo udalostí posledných dní mi hlavou často beží myšlienka o spomalení, upokojení sa a hľadaní hlbšieho zmyslu ako na úrovni spoločnosti tak aj na úrovni jednotlivca.
Spoločnosť je unavená a úroveň nedôvery voči predstaviteľom štátu je z môjho pohľadu znázorňujúca úroveň nedôvery medzi ľuďmi navzájom. Na koľko verím, že vonkajší svet je zrkadlo nášho vnútorného sveta tak je povedal by som až na poplach bijúce zistenie čo sa odohráva v našom vnútri. V srdci Európy a v mysli národa, ktorý už neraz v minulosti tvrdlo spal ale blesky hromu prebrali ho k tomu aby sa prebral.
Udalosti posledných dní naznačujú, že cesta ktorou ideme je minimálne znepokojivá a slovo znepokojivá vlastne presne vystihuje to čo chcem vyjadriť. Ne-pokoj je niečo čo potrebujeme zvedomiť, hľadať pôvod tohto pocitu v samom sebe a skúšať to krok po kroku a deň za dňom meniť.
Tento svet nás často doslova núti prejavovať silné emócie, hľadať vinníkov, ukazovať prstom…
Faktom ale ostáva, že osoba ktorá potrebuje zmeny je prvom rade tá v odraze zrkadla.
Máme na viac. Máme v sebe obrovské množstvo lásky, empatie, dobra a všetkých tých skvelých vlastností, ktoré nás robia ľuďmi, len je potrebné pozametať pavučiny, vyselektovať čo naozaj potrebujeme a zvoliť cestu mierového riešenia v každej samostatnej situácii. Mier na všetkých možných úrovniach je jediným skutočným riešením a ja verím, že toto rozhodnutie je pre nás hlboko prirodzené a autentické.
Som presvedčený o tom, že to zvládneme a som náš veľký fanúšik.
...to chce klid, vole, dej si pívo, vole,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty